reklama

Bude zajtra deň „D“?

Výborne! Zajtra sa rozhodne! Zajtra (v horšom prípade do konca týždňa) sa mi majú ozvať z jednej firmičky. Či ma berú. A všetko to začalo tak nevinne...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)
zdroj: http://www.4to40.com
zdroj: http://www.4to40.com 

 Po včerajšom fotení v nových kostýmoch na najnovší typ vystúpenia ma chalani vytiahli ešte do Pekárne. Prapôvodne som to celé spískal vlastne ja. Chcel som s celou tlupou skočiť na jednu kofolu pod Agáty a frčať domov. Pretože dnes ráno o 06:00 som vstával. Do finálneho kola konkurzu na pozíciu IT špecialista (nemachrujem, tak to nazvali oni).

 Kofolku a pivko sme pod Agátmi vypili. A zrazu niekto (netvrdím, kľudne som to mohol byť aj ja, ale skôr sa mi zdá, že to bol Heman) navrhol, či nebehneme ešte do Peky. Po polhodinovom prehováraní Ondra II, aby šiel s nami vo svojom kostýme (čo odmietol – zasraný hipík! ;) ) sme teda vyrazili. S mojim dôsledným upozornením, že najneskôr o polnoci pôjdeme domov.

 V Pekárni bolo ( vlastneaniveľminie) prekvapivo málo ľudí. Spôsobené to bolo hlavne hluchým obdobím, kedy začal školský rok ( zbohom, sladké sedemnástky...) a ešte nezačal semester. Bodku za nízkou účasťou pridala aj nitrianska skupinka U.K.N.D. (význam tejto famóznej skratky tu však uverejniť nemôžem), ktorá sa rozhodla, že práve v ten deň nakrúti videoklip k svojej pesničke. Pravdepodobne očakávali, že niečo zabrnkajú, natočia masy dobre sa baviacich ľudí a pôjdu na pivo. Holt, trištvrteprázdny klub ich asi sklamal. Nuž, blbý timing ...

 Chalani sa posnažili, niečo zaooókali a zatriasli hlavami hore dole. Potom si všimli, že všetci prestali tancovať. Zatriasli preto hlavami z prava do ľava (a opačne a opakovane) a z pódia radšej odišli. Československá diskotéka sa potom rozbehla naplno. U.K.N.D. to skúsili ešte okolo polnoci. Keď však zistili, že pôsobia na rozvoj zábavy ako policajti na technopárty, zbalili si inštrumenty a pobrali sa domov spať.

 To už bolo pol jednej a domov spať som sa chcel ísť pobrať (juj, aká krkolomná veta!) aj ja. Heman, Ondro a príduvší Milino však nejavili ani najmenšie známky odporu voči reprodukovanej hudbe. Po uplatnení všetkých naučených poznatkov, ako manipulovať s davom, som sa, konečne, dostal do postele. O druhej. V noci. Budík o 06:00 ma preto skoro zabil.

 Po sformovaní svojho tela do podoby pripomínajúcej človeka som sa krátko naraňajkoval, navliekol do kostýmu, pardon, obleku a vyrazil. Pred tým som sa ešte pohrabal vo svojich školských poznámkach spred troch rokov týkajúcich sa príkazov SQL. Chcel som si niečo zopakovať (rozumej znova sa naučiť). Pre istotu. Poznámky som však nenašiel. Chodil som vôbec na tie prednášky? No nič, improvizácia je moja silná stránka... Aj keď, byť nevyspatý a rozbitý jak cigánska hračka, je citeľný hendikep .

 Do Blavy som šiel s malou dušičkou. TOTO už bolo vážne. Celá story s hľadaním si práce vznikla vlastne na popud rodičov (rozumej mamičky). Vraj by som aj mohol niečo robiť cez leto, okrem toho šermovania a sedenia za počítačom. Minulé leto som tiež absolvoval jeden takýto rodičovupokojujúci a pohoduvrodine zachovávajúci pohovor. Uprostred augusta. Pre Slovak Telecom. V skupinke ooblekovaných a okravatovaných spotencov som sa vynímal. Mal som bermudy. A krátke tričko. A sandále. Jasné, že ma nevzali. Nijako vážne som to nebral. Keď už som bol v našom hlavnom mestečku, zavolal som aspoň Hemanovi a vyrazili sme do ulíc. Hneď potom, ako som ho, chumaja, odtrhol od Counter Strike. Vypili sme jednu krčmu v Mlynskej, požili ešte niekoľko kúskov v ďalšej (kde sa im NEMINULO pivo) a bolo po slávnom pohovore.

 S rovnakým scenárom som si teda vyhľadal nejaké ponuky na nete a na niektoré poslal životopis (nie také dobré ako Braňov CV , ale asi stačilo). Osobne som sa dostavil iba na jeden pohovor. Z ďalších sa mi neozvali oni alebo som ich zrušil ( „Chalani, zajtra ideme pozrieť Ondra do nemocnice!“ „Kur*a Heman, ja mám pohovor v Blave!“ „Tak ho zruš, nie?!“ „Ok...“ ).

 Prešiel som cez slovensko-anglický pohovor (áno, presne ten, ktorý som spomínal v jednom z minulých článkov – nakoniec sa to podarilo odložiť). Potom cez anglický pohovor. A dnes cez ďalší anglický. A dúfam, že posledný. Prišli sme tam šiesti. Z toho jedna žena. A jeden starší pán. Project leader nás ohuroval PR rečami (spojenie „ clever people “ použil presne štyri krát), dal nám niekoľko testov (zameraných na tímovú prácu) a bolo. Po štyroch hodinách sme šli domov. S tým, že sa nám ozvú. Zajtra, v horšom prípade do konca týždňa.

 Ako to hodnotím? Neviem. Jediné, čo ma zaskočilo, bolo totiž plánované školenie novoprijatých zamestnancov v Hamburgu. Dvojmesačné. Keď som naznačil, že by to mohol byť problém, vzhľadom na to, že ešte študujem (ostatní boli nezamestnaní alebo s práve sa končiacim pracovným pomerom), project leader iba pokýval hlavou, zamrmlal „ Yes, that could be a problem. “ a niečo si poznačil do notesu.

 Takže tak. Zajtra sa dozviem pravdu. Či ma berú alebo nie. Len jedno ma trápi – chcem to vlastne? Normálny job? A ako to budem všetko stíhať – škola, robota, šerm, diplomovka, študentský život... Nuž, niečo budem musieť obmedziť. Škola to nebude určite. Na ňu úzko nadväzuje diplomovka. A keďže moja diplomovka sa bude týkať aj šermu, celkom sa ho vzdať nemôžem. Hlavne teraz, keď sme si vybudovali aké-také meno a nevieme, kde nám hlava stojí. Študentský život – no comment. Som študent? Som. Bez neho to nejde. Takže, zostalo jediné – práca. A to ešte ani neviem, či ju mám. A už na ňu nemám čas...

 Bude fajn pracovať (ak ma zoberú). Má to ale niekoľko háčikov:
  1. Po tej práci ani nie že netúžim. Lem mi vŕta v hlave, že možno zoberiem miesto niekomu, kto ho bude potrebovať viac ako ja.
  2. Za to, že som sa dostal až tak ďaleko (vlastne do finále) vďačím ani nie tak záujmu o danú pozíciu ako mojej vrodenej snahe robiť čo najlepšie všetko, do čoho sa pustím.
 Ale zase, bude to zmena a nová výzva.

 Tak neviem. Počkáme, a uvidíme. Možno sa tu trápim úplne zbytočne...

Miro 'amplitur' Zajko

Miro 'amplitur' Zajko

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  0x

     Vyštudovaný informatik a marketingový manažér. Pracuje, pretože inak by mal príliš veľa voľného času (viď foto). Momentálne v Prahe.     A dakedy tu bolo, že "závislý na dobrých knihách, dobrých jedlách, dobrých filmoch, dobrých počítačových hrách a dobrých ľuďoch (špeciálne výnimočných ženách) - jednoducho, milovník života" Tak som zvedavý, či sa niečo zmení...(kontra)produktívny kontakt:zajko(a)blog(o)sme(o)sk Zoznam autorových rubrík:  Z poetického črievkaZabíjanie voľného časuUdrelo mi do receptoraHistorický šermDo denníkaZo zeleného zošitaSpoza notebookupre Kristínkupre KatkuŠpanielsko, Portugalsko 2007NajsúkromnejšiePražské denníkyTenerife 2008Maroko 2009Kuba 2009SúkromnéSpoločnosťNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu