reklama

Ruzovi teroristi 2: Don Quijote si cuca palec na nohe

Tak sme mali dnes velmi zaujimavy pokec s ruzovymi support tetami. Ak by som nebol v euforii z toho, ze letim do Zurichu na dva tyzdne, tak by som sa tak nebavil. Teda, bavil, ale asi nie tak kralovsky. Ved posudte sami…

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Zdroj: http://www.ifir.edu.ar
Zdroj: http://www.ifir.edu.ar 

Zdroj: http://www.ifir.edu.ar" author=" " />  V mojom znacne rozsiahlom minulom clanku ( Ruzovi teroristi ) sme sa dozvedeli, ako hlavny hrdina bojuje s veternymi mlynmi. Vtedy mu este svitala iskierka nadeje ( Don Quijote nedba na sedliacky rozum Sancha Panzu a osedlava Rosinantu ) v podobe reklamacie, ktora podana bola, potom nebola a nasledne naozaj podana bola – posledne info: reklamacia sa stale riesi. ( Preco preboha ma cele Slovensko reklamacnu dobu 30 dni, ale Ruzovi kreteni maju na vyriesenie reklamacie 60 dni?! )

 Po minulomesacnej patalii som si opat hovel ako spokojny zakaznik (momentalne som presvedceny, ze slovne spojenie “ spokojny zakaznik T-Mobilu ” upadne medzi archaizmy podobne ako “ chlap nechodi na matersku ”, “ rohlik stoji 10 halierov ” ci “ premier krajiny by mal mat zdravy rozum ”) a tesil sa zo sveta. Moju bohorovnu pohodu mi v pondelok pokazila moja znama ( neboj sa, moja Dulcinea, poznam ju iba z pocutia ) ruzova support teta s otazkou, kedy mienim zaplatit nedoplatok 3600Sk, ktory stale eviduju. A ja som si naivne myslel, ze mi vola kvoli vyriesenej fakture. Sice mala volat uz pred tyzdnom, ale ved nebudme na nich uplne zli, chudacikov nemohucich ( Sancho Panza obhryza jablko a nechapavo kruti hlavou ).

 Tak som si pri jej telefonate zlozil plynulo nohy zo stola (a to v pracovnej dobe, hlavne, ked je sef vo Svajciarsku, robim, iba ked idem na obed), zatlacil cholesterol na uroven jej IQ a dalsiemu posobeniu jej osobnosti zabranil iba telefonat kolegu zo Zurichu. Ruzovu support tetu som teda poprosil, aby mi zavolala o 5 minut. Telefonat som vybavil, aj na obed som siel, aj domov nasledne (akoze nie hned po obede, to je jasne – akoze, to len keby ma cita moj sef, to je jasne ;). Domov som chodil aj nasledne 4 dni. A nic. Nikto z ruzovych o mna ani slovom nezavadil. Tak reku, pockame a uvidime, kto z koho, vy smejdi! ( Rosinanta vie, ze sa bez ohrozenia zivota nemoze postavit tvarou v tvar bykovi – i ked je ten byk ruzovy, ma malicky slnecnicek a spieva si „Sa-la-lala, sa-la-lala, sa-la-lala-liii… Yeah!“ )

Osobna poznamka osvetlujuca deje predchadzajuce

 Minuly piatok mi zavolal uber-sef, ze ma potrebuju vo Svajciarsku a kedy teda mozem prist. Vraj najlepsie by bolo keby v pondelok. Ftipalek… Ukecal som ho teda na utorok s tym, aka to bude pre mna neskutocna obet. Uber-sef to uznal a slubil mi za to v Zurichu nejake to pivo. Zlaty chalan :-*

 V sobotu som nasledne skocil na pohotovost, vybral si antianginove antibiotika, Blondakovi kupil frajerkino-napadove kyselinovo zelene boa (“ I will survaaajv! Umca-umca-ta-da-da… ”) a frcal do Blavy pre veci. Veci dal nasledne mamicke oprat, nohavice do cistiarne, solo supito za frajerkou a vo dvojici supito na hokej. Atmosferu historickeho zapasu som podryval svojimi vykrikmi po kazdom gole “ GOOOOOOOOOOOOOOOOL!!! Slovenskoooooo! A este jeden sipkovy caj poprosim…” Po historickej (opakovanie je zamerne) porazke Cechov sme teda isli dooslavovat Blondiho 26tku a pred jedenastou som siel domov. To ja len aby ste vedeli, aky narocny zivot zijem. Teda fakt…( Na smrt unaveny don Quijote odpociva pod olivovnikom, zatial co verny Sancho vari gulas )

Ideme riesit

 V nedelu som sa pobalil, z BA prinesene veci som zase odniesol naspat na privat (inu, najprv mi to prislo ako dobry napad – v anginovo-horuckovom stave – ale ono to vlastne bola v konecnom dosledku riadna blbost vlacit kopec veci domov a o 2 dni ich niest naspat a nakoniec po zrelej uvahe ich aj tak nechat v Bratislave), dobalil sa nakompletku a v podvecer ma tak napadlo, ze reku, ked ja tu 2 tyzdne nebudem, ved ti ruzovi darebaci mi nebodaj este nejake penale napocitaju. Ej, budem musiet byt asi proaktivny zase. Dnes som im teda zavolal. Juchuuu, to bolo srandy… Ha ha ha! No uplne sa smejem cely…

 Ruzova support teta mi pocas mojho telefonatu iba potvrdila, ze im naozaj dlzim 3600Sk a ze zaplatit to musim a reklamacia sa stale riesi. Mno, daleko sme sa nedostali…

 V navale zufalstva – kategoricky som odmiatol zaplatit 3600Sk, z toho 2300 ako neopravnenu poziadavku T-Mobile – mi povedala, ze na uz vystavenu fakturu sa neda dodatocne podat ziadost o odklad splatnosti. “ Ako DODATOCNE?! ”, nechapal som stale, “ ved ten odklad bol viazany na reklamaciu, ktoru este stale riesite! ” “ Ono, ehm, neda sa… Teda… Ja vas prepojim na financne… ” Tumpi-dumpi-dum…

 Domina z financneho bola nejaka arogantna krava (ospravedlnujem sa vsetkym kravam-dojniciam, aj tym arogantnym), ktora mi oznamila stylom „ jezismaria, co ma otravujes, zaplat a daj pokoj, inak ta zabasneme do konca zivota, pretoze my sme velka ruzova firma a ty si nikto “, ze fakturu treba zaplatit OKAMZITE, pretoze je uz aj tak po termine splatnosti a ona s tym nemoze nic robit. Po dopytani sa po vyssich instancii, ktore by relativne MOHLI nieco spravit, mi iba riekla, nech zavolam na magicke cislo 12345 a tam nech to doriesia. “ Ale ved oni ma prepojili sem! ” “ Nezajem, dalsi prosim!

Kto je tu teraz idiot

 To uz do mna vosli vsetci certi (a minimalne 3 certice). Tak vy ma tu budete odpinkavat hore dole?! Na to sa teda pozriem. Aj som sa! ( Don Quijote si bojovne premeriava veterne mlyny a pohrdlivo si odpluva ich smerom. Sancho nasledne konstatuje, ze pluvat proti vetru sa nevelmi vyplati )

 Ked som poslednej – dufajme ( Sancho, okamzite sa prestan rehotat! ) – ruzovej support tete OPAT rozpraval moju 3 mesacnu pataliu, citil som sa vazne ako debil. ( Nie, cteny Quijote, to nie je pokrievka, ale naozajstny stit! A ten mec! Ej, paru vo svete nema! ) Teta pocuvala, pocuvala, pocuvala… a pocuvala by hadam aj dodnes, ja uz mam moj pribeh taky vymakany, ze ho dokazem povedat celkom rychlo bez opomenutia vsetkych dolezitych detailov.

 RST (ruzova support teta) sa zamyslela a spravila osudnu chybu – „ Ja vam naozaj nemozem pomoct. “ „ A kto moze? “ „ No ja neviem… “ ( Z dennika Sancha Panzu: „…a z nicoho nic pana Quijota popadla zurivost, ocne bielka mu skrvaveli, na spankoch mu navreli zili a chuderke Rosinante zaboryl ostrohy do slabin tak, ze jej vypadla z papule prave prezuvana trava, tasil mec a s bojovym pokrikom ‚Tumpi-dumpi-dum!’ zautocil“ )

Ze logika, cica moja? Ano?

 Nadhodil som teda konverzacny ton, ktory pouzivam miesto otvaraca na konzervy, a spytal som sa „Cize vy mi tvrdite, ze mi pomoct nemozte.“
„Nie.“
„Po 3 mesiacoch?“
„Nie.“
„Tak si to zhrnme: Vy ste spravili chybu, ano?“
„Ano.“
„Aj ste si ju priznali.“
„Ano.“
„A ja napriek tomu musim zaplatit 2300Sk naviac?“
„Ano.“
„Aha…A neda…“
“Neda.”
“Aha…”

 Marne sa dozadujuc kompetentnejsieho nadriadeneho (minimalne RST v2.0) mi bola oznamena dalsia perlicka – ak som nespokojny a chcem sa dalej stazovat, mam napisat list. Akoze normalny, papierovy list. Akoze stredovek? Akoze dementna buzeracia? Akoze jak u debilov?

 Ospravedlnujem sa pritomnej RST, ktora s mojim pripadom nemala nic docinenia a k nastvanemu zakaznikovi prisla ako slepe kura k zrnu, ale toto by bolo vela aj na trpezlivost Jezisa Krista. Podobne vytoceny by zliezol z kriza a este by nim umlatil podpichujucich Rimanov. ( Sancho sa prezehnava a v obave pozera do neba, ocakavajuc Armagedon )

Jediovsky trening trpezlivosti

 Nasledoval moj 5 minutovy monolog, kde som tetule RTS vyjavil uzasnu prepotrebnost call centier, ktore su s ich kompetenciami tak na 2 veci. Kolegovci v kancelarii, ktory su kazdomesacnymi svedkami mojho dotahovania sa s T-Mobilom sa len usmievali pod fuzy ( s ohladom na Rosinantu nepisem „rehotali sa ako kone“ ). V rozlete mojho umeleckeho prejavu, prave uprostred dalsej recnickej otazky, „ Ako mi budete kompenzovat moju financku stratu, ked vam vlastne dam k dispozicii na dalsie 3 mesiace 2300 Sk?! “ sa ozvalo iba „ Piip-piip-piip...

Akoze ona mi ZLOZILA TELEFON?!

( Sanch Panza vylieva na svojho ohromeneho pana vedro ladovej vody a dufa, ze tento sok v nom nezanech trvale nasledky )

Akoze...

CO?!

 Desat, devat, osem, TO CO BOLO?!, sest pat,... , jedna. Pfuuu... TO AKO?! Desat, devat...

 Tak som si povedal, ze pockam. A cakal som. O 7 minut mi zavolala teta spat, ze „ je jej to strasne luto, ale nieco nas prerusilo“. Mam taky pocit, ze toto maju nariadene na upokojenie rozvasnenych nespokojnych klientov. Akoze aplikacia psychologickych postupov v praxi. Akoze dobre. Akoze mi ZLOZILA?! Desat, devat...

 Nasledne mi Freudom preskolena RST povedala, ze posunie moj pripad vyssie a so zazelanim pekneho dna sa odporucala ( do vecnych lovist, ak by to bolo v moci dona Quijota ).

 Kedze bolo 13 hodin a mne siel 13:30 odvoz na letisko, rezignoval som a dlznu sumu som zaplatil. Nemozem si dovolit, aby ma otravovali este aj vo Svajciarsku. ( Vzdy s cistym stitom, Sancho! ) Ked som nastupil do taxika, vydychol som si tak, az sa zarosili v aute skla. Taxikar iba chapavo zapol klimatizaciu a vyrazili sme. V ustrety skvelym zajtrajskom!

Rekapitulacia

 Ako som tak sedel cestou na Schwechat, citil som sa vazne lahko. Lahko, ako vtak. Lahko, ako snehova vlocka. Lahko, ako okradnuty o 2300Sk... ( Sancho podava donu Quijotovi mrkvu, ten ale sedi v prachu pri ceste, ocucava si palec na nohe a drmoli matru „Oooom, dumpi-dumpi-dum, ooom!“ )


Miro 'amplitur' Zajko

Miro 'amplitur' Zajko

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  0x

     Vyštudovaný informatik a marketingový manažér. Pracuje, pretože inak by mal príliš veľa voľného času (viď foto). Momentálne v Prahe.     A dakedy tu bolo, že "závislý na dobrých knihách, dobrých jedlách, dobrých filmoch, dobrých počítačových hrách a dobrých ľuďoch (špeciálne výnimočných ženách) - jednoducho, milovník života" Tak som zvedavý, či sa niečo zmení...(kontra)produktívny kontakt:zajko(a)blog(o)sme(o)sk Zoznam autorových rubrík:  Z poetického črievkaZabíjanie voľného časuUdrelo mi do receptoraHistorický šermDo denníkaZo zeleného zošitaSpoza notebookupre Kristínkupre KatkuŠpanielsko, Portugalsko 2007NajsúkromnejšiePražské denníkyTenerife 2008Maroko 2009Kuba 2009SúkromnéSpoločnosťNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu